Bokom nezostala ani digitálna fotografia. Spoločnosť Fujifilm sa ako prvý výrobca digitálnych fotoaparátov rozhodla ponúknuť prístroj s dvojicou objektívov aj snímačov, čo umožňuje jednoducho zhotovovať trojrozmerné zábery. Kompaktný aparát FinePix Real 3D W1 sme predstavili v marcovom vydaní BZ. V tomto článku sa budeme venovať samotným snímkam.
Priestorové fotografie nie sú objavom dneška, existujú už dlho, vznikli ešte v časoch analógových fotoaparátov snímajúcich na film. Používali sa špeciálne aparáty, ktoré exponovali naraz dva zábery. Taký bol napr. model Stereo-Mikroma, vyrábaný v Československu. Kúpiť sa dali aj prehliadačky priestorových fotografií – stereoskopy, aj kotúčiky, do ktorých boli diapozitívy vložené po okraji vždy po dvoch oproti sebe. Spolu sa na takýto „obrazový nosič“ zmestilo 7 stereoskopických fotografií. Neboli potrebné žiadne okuliare, priestorový dojem vznikol pri pohľade do prehliadačky, keď v mozgu došlo k spojeniu oboch záberov. Základom terajšieho oživenia priestorového fotografovania je digitálna technika, základné princípy vzniku a fungovania však zostali rovnaké ako v časoch analógovej.
Aby sme získali dve snímky, z ktorých vytvoríme stereoskopickú fotografiu, nepotrebujeme mať bezpodmienečne špeciálny dvojitý fotoaparát. Dá sa pracovať aj s dvojicou bežných modelov, ktoré si upevníme na vhodný držiak. Práca s nimi síce nebude taká komfortná a pohotová, ale zábery z nich poslúžia rovnako dobre ako snímky zhotovené stereoaparátmi. Prípadne nám stačí jeden prístroj a statív – fotoaparát si medzi zábermi primerane posunieme.
Ako vzniká 3D fotografia
Hoci na papierovej fotografii vidno šíru krajinu, na vyvolanie priestorového dojmu to nestačí. Predpokladáme, že hory a údolia majú priestorovú hĺbku, no nevidíme ju. Oči vidia a mozog vie, že pred sebou majú plochý predmet. No existuje spôsob, ako ich oklamať. Zraku treba ponúknuť dve snímky, ktoré boli exponované s odlišným zorným uhlom. Oči, tak ako sú zvyknuté, sa pokúsia odlišnej vzdialenosti prispôsobiť a v spolupráci s mozgom vytvoria trojrozmernú predstavu.
Podobne ako stereoskopické filmy aj fotografie sprostredkujú dojem, akoby sa plátno, resp. snímka rozšírili do tretieho rozmeru. Zdá sa, že predmety sú zrazu na dosah ruky alebo vystupujú z obrazu. Na vytvorenie priestorového dojmu treba urobiť vždy dve snímky s malým posunom, ktorý má zodpovedať vzdialenosti medzi oboma očami na ľudskej hlave. Fyziologicky sa vychádza práve z nich a oba objektívy aparátu sú od seba podobne ďaleko ako oči.
O tom, ako perspektíva mení uhol pohľadu, sa môžete ľahko presvedčiť sami. Stačí striedavo zatvárať pravé a ľavé oko – hneď zbadáte, ako sa obraz „posúva“ raz doľava, potom zasa doprava. Vzdialenosť medzi očami je dôležitá. Spôsobuje, že každé oko pozerá na predmety z mierne iného uhla, vďaka čomu vzniká priestorové videnie. Čím bližšie je predmet, tým širší je uhol, pri zväčšujúcej sa vzdialenosti sa uhol zostruje. Mozog to dokáže zužitkovať a podľa odlišných uhlov pozná, ako je predmet vzdialený. Aparát Real 3D W1 musí súčasne exponovať dve snímky, ale dajú sa nasnímať takisto po sebe s potrebným posunom. Používateľ má k dispozícii funkciu Individ. Shutter 3D a sám si môže určiť odstup druhej snímky od prvej. Maximálne sa tým využívajú optické zákony, keď napr. so zväčšovaním priestorovej vzdialenosti oboch záberov sa zosilňuje trojrozmerný efekt. Ale to platí iba po istú hranicu, po jej prekročení priestorový vnem nevzniká. Postup je jednoduchý. Po exponovaní prvého záberu nasleduje malá zmena pozície a nasnímanie druhého záberu. Prístroj potom obe snímky spojí do priestorovej fotografie, postará sa o to procesor. Tento postup však funguje iba pri statických objektoch, lebo keď sa pohybujú, stereoskopickú snímku z nich vtedy neurobíte. Podobne funguje režim Intervall 3D Modus, tu sa však nepohybuje fotoaparát, ale prostredie. Uplatní sa pri exponovaní záberov z idúceho auta, vlaku, resp. z lietadla. Aparát v tomto režime na vytvorenie priestorového efektu zaznamená dva obrázky s časovým posunom.
Priestorový efekt závisí nielen od techniky, ale významnú úlohu zohráva takisto motív. Najlepší výsledok získame s horizontálne orientovanými snímkami, obrázky s vertikálnou kompozíciou zvyčajne nepôsobia tak priestorovo, lebo poskytujú menej miesta viacerým nerovnako vzdialeným objektom. Dojem hĺbky najlepšie vytvára stupňovité usporiadanie motívov a ideálne sú objekty nachádzajúce sa vo vzdialenosti od 3 do 5 metrov. Menej vhodné sú zábery zhotovené s dlhým či širokouhlým ohniskom. Ani príliš drobné objekty neposkytujú veľa možností na vznik záberov s výrazným priestorovým účinkom. A problematické sú nezriedka snímky krajiny, ktoré pôsobia menej plasticky.
Pozeranie priestorových snímok a práca s nimi
Dosiaľ najväčší problém spôsobovalo zobrazovanie trojdimenzionálnych fotografií. Na ich pozeranie poslúži napr. špeciálny digitálny fotorámček Finepix Real 3D V1 podporujúci pamäťové karty SD/SDHC a xD. Jeho cena však prevyšuje 300 EUR, výhodné je to, že k nemu nie sú potrebné okuliare. Druhá alternatíva je pozerať si snímky na monitore PC, kde jedna z možností sú spomínané systémy 3D Vision (cena 598 USD) alebo 3D Vision Discover (dodávaný s grafickými kartami podporujúcimi 3D). Ale používateľom, ktorí sa zaujímajú iba o trojrozmerné snímky a neorientujú sa na počítačové hry, sa takáto investícia asi nevyplatí.
Menej profesionálne riešenie, ktoré je však bezplatné, predstavuje konverzia fotografií do anaglyfického (dvojitého) obrazu s uložením v súborovom formáte JPEG. Poslúži na to napr. program StereoPhoto Maker (SPM) a priestorový dojem zabezpečia okuliare s jednou červenou a druhou modrozelenou fóliou. Softvér je vyhľadávaný nástroj, používaný autormi zaoberajúcimi sa stereoskopickou fotografiou. Orientuje sa na spracovanie a úpravy stereoskopického obrazového materiálu a súčasne umožňuje pozeranie trojrozmerných fotografií. V anaglyfoch miesto červeno-zelených kontúr umožňuje využiť aj farebnú kombináciu žltej s modrou, červenej so zelenou či červenej s modrou. SPM môžete získať z internetovej stránky http://stereo.jpn.org/eng/stphmkr/.
Anaglyfy tvoria dve polsnímky (zvyčajne červená a zelenomodrá), pričom obe farebné plochy sú navzájom trocha posunuté. Úlohou fólií, ktoré majú takisto červenú a zelenomodrú farbu a používajú sa v okuliaroch pre ľavé a pravé oko, je odfiltrovať danú farbu. To spôsobí, že červeno sfarbenú polsnímku jedno oko nevidí, ale druhú zelenomodrej farby áno. S druhým okom filtrovanie funguje rovnako, len farby sú vymenené. Výsledkom je to, že popri výške i šírke vnímame aj tretiu dimenziu – hĺbku, pričom vidíme priestorovo posunutý motív, ktorý sa mozgu javí ako plastický. Funguje to pri prehliadaní fotografií na displeji počítača, ako aj pri využití bežného fotorámčeka po vytlačení na fototlačiarni či spracovaní snímok vo fotolabe. Spomínaný trik sprevádza jeden závažný nedostatok: okuliare po krátkom čase používania vyvolávajú u pomerne veľkého počtu ľudí nevoľnosť.
Používateľ si v softvéri môže pripraviť a do súboru uložiť priestorové fotografie aj vo formátoch používaných v zariadeniach s inými spôsobmi zobrazenia 3D, napríklad na tzv. krížový pohľad (Universal Freeview L-R-L), ako 360-stupňovú panorámu alebo na pozeranie s okuliarmi vybavenými displejmi LCD.
Okrem toho SPM pomôže so súborovým formátom MPO (Multi-Picture Object), ktorý FinePix Real 3D W1 používa na ukladanie snímok. Ide vlastne o kontajner obsahujúci oba zábery zhotovené s posunutým uhlom, ako ich vnímajú ľavé i pravé oko. Softvér snímky môže podľa potreby rozdeliť a uložiť do dvoch samostatných súborov JPEG, resp. z nich pripraviť stereoskopický obraz. Funguje však takisto opačne a zo samostatných snímok vytvorí kontajner MPO, ale aj JPS a STJ. Nechýba hromadná konverzia, hromadné premenovanie súborov, tvorba prezentácií, podpora načítania a ukladania ďalších súborov ako stereosnímok, ľavého a pravého záberu atď.
Záver
Záujemcovia o snímky vo formáte 3D majú zatiaľ na výber iba jeden takto zameraný fotoaparát (FinePix Real 3D W1), preto je aj drahší – priemerná cena sa pohybuje okolo 420 EUR. Podobne prezentácia fotografií s treťou dimenziou stojí viacej a je dosť zložitá. Trojrozmerné fotografie však budú výdatne ťažiť z celkového vývoja na trhu, čo pomôže rozšíriť ponuku a znížiť ceny zariadení podporujúcich priestorové zobrazovanie. V súčasnosti možno tvorbu záberov 3D odporúčať len fotografickým nadšencom, ostatní nech radšej ešte chvíľu počkajú. Ale všetci, čo už vlastnia 3D monitor aj vhodné okuliare (na hry alebo pozeranie filmov), ich môžu využiť, prirodzene, na pozeranie priestorových fotografií.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára